Preskočiť na hlavný obsah

Prehistória letectva - od okrídlených skokanov až po vrtuľník Leonarda da Vinci

Londýn, 1648. Matematik John Wilkins píše vo svoje knihe Mathematical Magick (Matematická mágia): „Našiel som 4 rôzne spôsoby, ktorých pomocou bol alebo bude uskutočnený let na nebesá. 1. S pomocou duchov alebo anjelov. 2. S pomocou vtáctva nebeského. 3. S pomocou umelých krídel pripevnených k telu. 4. Na lietajúcich vozoch.

John Wilkins – ktorý okrem iného vo svojej knihe predpovedá aj vynález ponorky dávno pred Julesom Vernom – tak výborne vystihol tisícročia pokusov naplniť ľudskú túžbu po lietaní...

Jednoduchý model jedného z lietajúcich strojov Leonarda da Vinci.

Ak vynecháme legendy a báje (od eposu o kráľovi Etanovi letiacom na orlovi až po mýtus o Daidalovi a Ikarovi), azda prvými úspešnými letcami mohli byť Číňania vynesení do výšok pomocou veľkých pripútaných šarkanov pred viac ako 2000 rokmi.

Archytasov umelý holub


Už starovek poznal rôzne lietajúce hračky. Asi najzaujímavejšou z nich bol údajne lietajúci umelý holub. Jeho tvorcom bol filozof Archytas z Tarentu (348 až 430 pred n.l.). Zdá sa, že jeho drevený model využíval pohon prúdom pary alebo stlačeným vzduchom.

Asi takto :) vyzeral a fungoval Archytasov lietajúci holub?

Archytas možno nasadil ľahučký, dutý model na otvor v inak uzavretej nádobe s vodou, ktorú nechal zovrieť. V trupe dreveného holuba sa parou natlakoval pružný mechúrik. Pretlak odštartoval model na krátky let, poháňaný unikajúcou parou z mechúrika ukončeného jednoduchou tryskou.

Azda nešlo o voľný let, holub mohol letieť priamym letom po tenkom drôte. Alebo lietal v kruhu, v strede ktorého bol ukotvený. V každom prípade je to jeden z prvých náznakov budúcnosti letectva, patriacej tryskovým pohonom.

Odvážnejším priekopníkom nestačili modely a hračky. Vyrobili si krídla a skúšali lietať po vzore vtákov. Rýchlo sa presvedčili, že nevzlietnu vlastnou silou zo zeme. Preto štartovali skokom z vysokých stavieb a hôr.

Prví letci-skokani


Asi najstarším známym skokanom – letcom s umelými krídlami bol istý Simon Magus. Svoj let predviedol cca v roku 66 n.l. v Ríme pred početným publikom, v ktorom nechýbal ani cisár Nero. Skok z výšky viedol, azda po chvíli kĺzavého letu, k nevyhnuteľnému pádu s ťažkými následkami.

Mních Oliver z Malsmebury si v roku 1085 zhotovil mávavé krídla s kostrou potiahnutou tkaninou. Spustil sa na nich z najvyššej veže kláštora. Let údajne začal dobre, prešiel však do tvrdého pádu pri ktorom si odvážny Oliver zlomil obe nohy.

Oliver z Malsmebury (Eilmer of Malsmebury) je v Anglicku dodnes legendou.

Vedecké vlohy, zvedavosť a pedantizmus viedli Olivera k azda prvému poletovému rozboru v histórii. Ako príčinu pádu určil chýbajúci chvost, ktorý by mu umožnil lepšie udržiavať rovnováhu počas letu...

V roku 1178 v Konstantinopole – hlavnom meste Byzantskej ríše – sa turecký skokan pokúsil o let v širokom rúchu, vystuženom vŕbovými prútmi. Už pripravený na veži zaváhal, povzbudzovaný davom zvedavých divákov však nabral odvahu, skočil – a namiesto letu sa zrútil na tvrdú zem.

Leonardo da Vinci stavia lietajúce stroje


Ani všestranný génius Leonardo da Vinci – rovesník Krištofa Kolumba – neodolal pokušeniu zostrojiť lietajúci aparát. Po dôkladných pozorovaniach, úvahách a výpočtoch bol presvedčený, že človek má dostatok fyzickej sily na mávanie vhodne skonštruovanými mechanickými krídlami a úspešný let.

Výsledkom Leonardovej vedeckej snahy sa stal prapodivný okrídlený stroj, konštrukciou a vzhľadom pripomínajúci netopiera. Pohon stroja mali tvoriť svaly letca. Do práce mal nasadiť nielen svaly rúk, ale aj svaly nôh (poháňajúcich pedále) a trupu.

Lietajúci stroj Leonarda da Vinci mohol priniesť rozmach letectva :) už v renesancii.

Hodina pravdy nastala v apríli 1506. Do popruhov Leonardovho lietajúceho stroja sa navliekol jeho žiak Tommaso Masini. Da Vinci zvolil ako miesto prvého vzletu horu Monte Ceceri vo Florencii.

Kým Leonardo v napätí historického okamihu zadržal dych, Tommaso sa odrazil, skočil a letel. V prvých momentoch azda úspešne plachtil, čoskoro však prešiel do pádu a ťažko sa zranil.

Leonardo da Vinci znášal tento neúspech veľmi ťažko. Už nikdy sa neodhodlal ohroziť život ďalšieho človeka novým pokusom o lietanie. Traduje sa, že v reakcii na túto trpkú skúsenosť vykúpil a vypustil na slobodu všetky operence držané v klietkach na vtáčom trhu.

Ak aj náhodou génius veľkosti Leonarda da Vinci pochopil, že namiesto mávavého krídla je správnym riešením pevné krídlo s pohonom, bol takýto lietajúci stroj mimo technických možností 15. či 16. storočia.

  • Zaujímavé je, že Leonardo da Vinci občas údajne zabával spoločnosť lietajúcimi figúrkami z tenkých blán plnenými horúcim vzduchom. Ak je to naozaj pravda, bol len krok od vynálezu balónu schopného prepraviť posádku. V Leonardovej dobe by to bola revolúcia, ale nestalo sa - svet si musel počkať na 18. storočie a bratov Montgolfiérovcov.

Ďalším nerealistickým, dobe zodpovedajúcim Leonardovým lietajúcim strojom bol návrh vzdialeného prapredka helikoptéry.

„Vrtuľník“ Leonarda da Vinci (papierový model).

Na prvý pohľad pripomína Leonardov „vrtuľník“ skôr akúsi skrutku, ktorej úlohou v predstave tvorcu bolo „zavŕtať sa do vzduchu“ a tak stúpať hore. Silu na vzlet tohto lietajúceho stroja mala poskytnúť špeciálna štartovacia plošina s navinutou pružinou ako zdrojom energie na roztočenie „skrutky“.

Napriek pozoruhodnej invencii a dômyselným nápadom patrili letecké vynálezy Leonarda da Vinci k jeho najväčším omylom. To nám však nebráni cez priepasť storočí obdivovať odvahu a nadšenie prvých priekopníkov lietania.

Odporúčaná a/alebo použitá literatúra a iné zdroje:



© Roman Plencner.
Rád blogujem o histórii, letectve a histórii letectva :)
Preberanie a publikovanie obsahu z Blogikon.sk bez súhlasu autora nie je povolené.



Teším sa na vaše komentáre | Zásady spracovania osobných údajov

Komentáre