Preskočiť na hlavný obsah

Na začiatku bol Veľký tresk

Albert Einstein by nestihol ani žmurknúť – Veľký tresk (Big Bang) sa odohral asi pred 13,8 miliardami rokov v nepatrnom zlomku sekundy, počas ktorého odštartoval vznik vesmíru ako ho poznáme...

Veľký tresk = začiatok rozpínania vesmíru.

Čo bolo pred Veľkým treskom?


Na základe faktu, že sa náš vesmír rozpína, predpokladáme že pred Veľkým treskom sa všetka hmota a energia vesmíru koncentrovala v jednom nesmierne maličkom bode – menšom ako jadro atómu.

Hustota tohto vesmírneho zárodočného bodu (a zakrivenosť časopriestoru) bola nekonečná a neplatili v ňom známe fyzikálne zákony (singularita). Neexistoval čas, dokonca ani priestor, hmota či energia v podobe ako ich poznáme.

Následky Veľkého tresku (kliknutím zväčšiť).

Rozpínanie vesmíru


Vesmírne sily stlačené, vriace a búriace v tejto nepatrnej „bodke“ dosahujúcej teploty mnoho miliárd stupňov Celzia, z neznámeho dôvodu už nebolo možné udržať v tomto stave. Začali sa rozpínať neuveriteľnou rýchlosťou, spočiatku dokonca vyššou ako je rýchlosť svetla (inflácia).

Prudko sa všetkými smermi rozpínajúci, práve vzniknutý vesmír sa ihneď začína ochladzovať - o miliardy stupňov Celzia už v prvej miliardtine sekundy. Vlastne sa nerozpína do okolia (žiadne neexistuje), ale rozpína sa „sám o sebe“.

Nepodobá sa na dnešný vesmír – je stále ešte malý, nesmierne žeravý a nekonečne hustý. Neobsahuje zatiaľ žiadne galaxie, hviezdy a dokonca ani atómy. To sa má však čoskoro zmeniť.

Hmota a energia sú v tomto vesmíre ešte nerozlíšiteľné, pevne previazané dohromady. Z pôvodnej jednotnej vesmírnej supersily sa oddeľuje gravitácia. Vzniká tiež elektroslabá sila a silná jadrová sila. Tak vznikli 4 nám dobre známe fyzikálne sily:

  • gravitačná sila,
  • silná jadrová sila,
  • elektroslabá sila (rozpadá sa na slabú jadrovú silu a elektromagnetickú silu).

Od kvarkov až po prvé atómy


Medzitým v tom istom vesmíre :) v rozpínajúcej sa zmesi hmoty a energie vznikajú elementárne častice a antičastice. Prvé častice – kvarky, elektróny atď. sa zrážajú so svojimi antičasticami (antikvarky, pozitróny atď.) a anihilujú.

Do priestoru sa pritom uvoľňujú fotóny („častice svetla“), mnoho fotónov. Napriek tomu je vtedajší čerstvo zrodený vesmír tmavý a nepriehľadný – je príliš hustý.

Ešte uplynulo len 0,0000001 sekundy (v momente Veľkého tresku vznikol aj čas), ale teplota rozpínajúceho sa vesmíru stihla klesnúť na 10 000 000 000 000 °C a vesmír sa naďalej ochladzuje. Aj vďaka tomu sa môžu kvarky začať úspešne spájať a vytvárať ťažšie častice – protóny a neutróny.

  • Už v prvej sekunde svojej existencie dosiahol rozpínajúci sa, chladnúci vesmír veľkosť niekoľkých svetelných rokov. Asi ako z planéty Zem na najbližšiu hviezdu Proximu Centauri.

Pár minút po Veľkom tresku teplota vesmíru dosahuje už „len“ 1 miliardu stupňov Celza. Pri zrážkach divoko víriacich protónov a elektrónov vznikajú jadrovou fúziou prvé jadrá jednoduchých atómov – vodíka a hélia.

Teraz už rozpínajúci sa vesmír – vyplnený horúcou plazmou tvorenou atómovými jadrami a voľnými elektrónmi, v ktorej blúdia uväznené fotóny, pri zrážkach donekonečna pohlcované a vyžarované - chladne stále pomalšie.

Kým klesla teplota vesmíru na 3 000 °C, prešlo od Veľkého tresku cca 377 000 rokov. Pri takejto „nízkej“ teplote si mohli atómové jadrá z okolitého priestoru odchytávať a „privlastňovať“ voľné elektróny. Vtedy vznikali prvé stabilné atómy vodíka, hélia a deutéria (rekombinácia).

Oslobodené fotóny sa mohli voľne rozletieť priestorom. Potrvá však ešte 200 miliónov rokov (od Veľkého tresku), kým vesmír zažne prvé hviezdy.

Novinky e-mailom:


A už vám neunikne žiadny nový článok na tému: HISTÓRIA. Prihláste sa k odberu:

Odoberať novinky

Odporúčaná a/alebo použitá literatúra a iné zdroje:


  • BAKER Joanne: Vesmír 50 myšlienok, ktoré by ste mali poznať. Bratislava, SLOVART 2016.
  • LESCH Harald - ZAUN Harald: Nejkratší dějiny života ve vesmíru. Praha, Albatros 2011.
  • Kolektív autorov: Od Veľkého tresku k človeku. Ilustrované dejiny sveta. Bratislava, Gemini 1993.
  • GILLILAND Ben: Ako vybudovať vesmír. Od Veľkého tresku po koniec vesmíru. Bratislava, Ikar 2015.
  • TWEED Matt: Kompaktní vesmír. Cesta prostorem a časem. Praha, nakladatelství Dokořán 2017.
  • Kolektív autorov: Velké dějiny: Od Velkého třesku po současnost. Praha, Euromedia Group - Knižní klub 2017.
  • LESCH Harald - ZAUN Harald: Nejkratší dějiny života ve vesmíru. Praha, Albatros 2011.
  • HAWKING Stephen - MLODINOW Leonard: Ešte stručnejšia história času. Bratislava, SLOVART 2006.
  • TYSON, Neil deGrasse: Astrofyzika pre zaneprázdnených. Bratislava, Tatran 2018.
  • CLARK Stuart: Velké otázky: Vesmír. Praha, Euromedia Group - Knižní klub, 2013.
  • FERRIS Timothy: Zpráva o stavu vesmíru. Praha, Aurora 2000.
  • Kolektív autorov: Velké dějiny: Od Velkého třesku po současnost. Praha, Euromedia Group - Knižní klub 2017.
  • JACKSON Tom: Fyzika - 100 objevů které změnili historii. Praha, Slovart 2014.
  • CHOWN Marcus - SCHILLING Govert: Vesmír v tweetech. Velké myšlenky a jejich stručná objasnění. Zlín, nakladatelství Kniha Zlín 2012.
  • http://fyzika.jreichl.com/main.article/view/894-ctyri-silove-interakce-v-prehledu
  • Veľký tresk - Wikipedia
  • Chronológia vesmíru - Wikipedia
  • Big Bang - Encyclopedia Brittanica
  • https://sk.wikipedia.org/wiki/Proxima_Centauri
  • http://www.szaa.org/actual/ (Web slovenského zväzu astronómov)

© Roman Plencner.
Nie som astronóm, astrofyzik ani matematik. Len obdivujem ich prácu, a dielo Stvoriteľa :)
Preberanie a publikovanie obsahu z Blogikon.sk bez súhlasu autora nie je povolené.



Teším sa na vaše komentáre | Zásady spracovania osobných údajov

Komentáre

  1. Ahoj bolo to naozaj tak ako píšeš? Odkial máš ten obrázok velkého tresku? D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj.

      1. To dúfam :)

      2. To nie je originál fotka Veľkého tresku :) vlastne je to nočná exteriérová fotka cez igelitovú fóliu s kvapkami dažďa a pouličnými lampami na pozadí.

      Fotku som potom upravil cez Vector Magic:

      https://www.blogikon.sk/2018/11/vector-magic.html

      Odstrániť
  2. Dobré, dobré ale čo ak žiadny velký tresk nikdy nebol? Teórií o vzniku vesmíru je predsa viac a možno je vesmírov nekonečné množstvo nie len náš jeden

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára