Preskočiť na hlavný obsah

Vikingovia v Amerike: Objavenie Ameriky

Severný Atlantik, leto 986 n.l. Siedmy deň plavby vikingskej lode, stratenej na obchodnej ceste z Islandu do Grónska. Hustá hmla z predošlých dní sa ráno rozptýlila a loď sa celý deň plavila pod napnutou plachtou. Podvečer Vikingovia – drsní, odvážni muži na palube – uvideli na západe neznámu pevninu...

Vikingská loď

Majiteľom lode bol kupec Bjarni Herjulfsson. Z paluby si prezrel cudzie lesnaté pobrežie s pahorkami. V tej chvíli sa ako prvý známy Európan so svojou posádkou plavil niekde popri východnom pobreží Severnej Ameriky, azda pri Newfoundlande, možno ešte južnejšie.

  • Na obchodných plavbách vrátane náročných výprav na Island a do Grónska používali Vikingovia obchodné lode známe ako knarr. Tieto knarry boli robustnejšie ako vikingské bojové lode, mali rovnako skvelé plavebné vlastnosti a otvorené paluby. V tom čase boli vikingské lode najlepšie na svete.

Namiesto vylodenia a prieskumu novej zeme sa Bjarni rozhodol pre plavbu do Grónska. Otočil loď a zamieril na severovýchod, pričom po dvoch dňoch znova narazil na neznámu pevninu. Ešte nikdy v Grónsku nebol, ale správne usúdil že táto krajina bez ľadovcov to nebude.

Bjarni odmietol požiadavky členov posádky pristáť na brehu, doplniť zásoby vody a dreva. Popri pobreží Labradoru po troch dňoch plavby dosiahli dnešný Baffinov ostrov (?) a odtiaľ už východným kurzom bezpečne dorazili k pobrežiu Grónska.

Asi takto :) prebehla Bjarniho plavba z Islandu do Grónska?

Bjarni ukončil plavbu v prístave Herjulfsness na južnom cípe Grónska. Zvítal sa s otcom (ktorého predtým nezastihol na Islande). Pomaly sa šíriaca práva o objavených krajinách vzbudzovala záujem Vikingov, ale aj kritiku Bjarniho pre jeho váhavosť pri prieskume nových krajov.

Erik Červený a Leif Eriksson


O 14 rokov neskôr Bjarni v Nórsku porozprával o svojej plavbe a nových územiach Erikovi Červenému, známej osobnosti vtedajšieho vikingského sveta.

  • Erik Červený sa preslávil úspešnou kolonizáciou Grónska (Vikingami nazývaného Groenland). V roku 985 n.l. po predošlom prieskume priviedol do Grónska viac ako 400 kolonistov z Islandu na 14 lodiach (ďalšie lode sa na mori stratili alebo vrátili).
  • Grónska kolónia udržiavala po mori aktívne obchodné styky s Islandom a Nórskom. Vydržala asi do konca 14. storočia, ohrozovaná postupom hranice trvalého zaľadnenia Grónska, zhoršovaním podnebia a silnejúcim tlakom Eskymákov.
  • Postupne prestali prichádzať obchodné lode z Islandu a Nórska a zmenšujúca sa grónska kolónia napokon zanikla.

Leif Eriksson, syn Erika Červeného, bol myšlienkou na prieskum a kolonizáciu nových krajín na západe nadšený. Odkúpil Bjarniho loď a pripravil výpravu. Náborom získal posádku 34 dobrovoľníkov. Prehovoril svojho otca, aby ako skúsený vodca viedol výpravu. Ten sa však – už na ceste do prístavu – zranil pri páde z koňa. Pokladajúc to za zlé znamenie napokon na loď nenastúpil, a vodcom námornej výpravy sa stal Leif.

Leif zopakoval Bjarniho trasu, len opačným smerom. Plavil sa teda okolo roku 1000 n.l. popri pobreží Grónska na severozápad, potom na západ asi k dnešnému Baffinovmu ostrovu. Pustý ostrov pokrytý ľadom nazval Helluland (pustá zem). Vikingovia zakotvili a s malým člnom pristáli na brehu, ale nehostinná krajina ich nenadchla.

Plavili sa ďalej na juh, kde našli druhú pevninu. Nízke zalesnené pobrežie s bielym pieskom na plážach nazvali Markland (krajina dreva). Ani v tomto prípade nie je jasné, kde presne sa Markland nachádzal. Pravdepodobne išlo o labradorské pobrežie, staršie zdroje uvádzajú Newfoundland.

Objavenie Vinlandu


Po ďalších dvoch dňoch plavby objavili Leifovi Vikingovia trávnatý ostrov a za ním pevninu. Vplávali do prielivu a potom proti prúdu rieky, až kým sa nedostali k neznámemu jazeru. Príjemné podnebie v ktorom sa dobytok mohol pásť aj počas zimy, rieka plná lososov a dlhé denné svetlo (oproti Grónsku a Islandu) viedli k rozhodnutiu postaviť si tam osadu. Dokonca na tomto mieste údajne našli divoké hrozno – vínnu révu. Preto nazvali túto krajinu Vinland (krajina vína).

  • Kde presne sa nachádzal Vinland? Zdá sa, že by to mohla byť oblasť Newfoundlandu, kde sa v archeologickej lokalite L'Anse aux Meadows našli pozostatky vikingskej osady z doby okolo roku 1000 n.l. Ale v tejto oblasti sa divokému viniču nedarí. Možno sa teda vikingský Vinland nachádza na americkom pobreží niekde viac na juh. Alebo bol názov Vinland len marketingovým ťahom, ktorý mal získať viac nových kolonistov?

Vikingovia úspešne prezimovali vo Vinlande v masívne vybudovanom dlhom dome nazvanom podľa Leifa (Leifsbudir), a na jar sa loďou vrátili do Grónska. Asi o dva roky neskôr Leifov brat Thorwald Eriksson s posádkou vyplával na požičanej lodi do Vinlandu, kde v Leifsbudire prezimoval a preskúmal široké okolie. Narazil pritom na prvé stopy po algonkínskych Indiánoch (napr. na drevenú obilnú sýpku v tvare homole).

Prvé boje s Indiánmi a Thorwaldova smrť


Pravdepodobne v lete 1003 n.l. došlo k prvému známemu stretnutiu Európanov a amerických Indiánov. Thorwaldovi ľudia našli na piesočnom brehu fjordu tri prevrátené kožené člny. Pod každým z nich spali traja muži. Vikingovia, vždy pripravení siahnuť po zbrani, prekvapených Indiánov zabili okrem jediného, ktorý stihol uniknúť.

Vikingovia pohrdlivo nazvali domorodcov Skraelingovia (slabosi, zbabelci). Čoskoro sa však presvedčili, že nepriateľa sa neoplatí podceňovať. Domorodi bojovníci sa priplavili na svojich kanoe a zaútočili šípmi. Jeden zo šípov smrteľne zasiahol Thorwalda, ktorý sa tak stal prvým známym Európanom pochovaným na americkej pevnine.

  • Thorwaldovi prenikol indiánsky šíp cez rameno až do pŕs. Sága hovorí, že si šíp vytiahol a povedal svoje posledné slová: „Badám, že okolo môjho drieku sa usadil tuk. Našli sme úrodnú krajinu, ale budeme mať z nej málo radosti!“ (Citované z knihy: Prvý Američan. Autor: CERAM C.W. Bratislava, Obzor 1978.)

Thorwaldov brat Thorstein Eriksson sa rozhodol, že sa vydá do Vinlandu a dovezie Thorwaldovo telo domov, do Grónska. Búrky však jeho loď zahnali späť. Cez zimu počas epidémie ochorel a zomrel. V roku 1005 n.l. priplával do Grónska Thorfinn Karlsefni, kupec z Islandu. Oženil sa s Gudrid, vdovou po Thorsteinovi. A Gudrid ho presvedčila, aby spolu odišli žiť do bájneho Vinlandu.

Thorfinnov pokus o osídlenie Vinlandu. Narodenie Snorriho


Thorfinn Karlsefni sa na kolonizáciu Vinlandu dôkladne pripravil. Nalodil 60 mužov, pár žien, zásoby potravín a iného vybavenia a niekoľko kusov dobytka. Podľa iných zdrojov výpravu tvorilo až 140 ľudí na troch lodiach. Po úspešnej plavbe našli Leifsbudir vo Vinlande. Stravovanie si vylepšili lovom zveriny a rybolovom. A na brehu našli vyplavenú veľrybu, ktorá im poskytla cenné zásoby mäsa a tuku.

Na rozdiel od predošlých vikingských výprav, Thorfinnovi ľudia najprv nadviazali s miestnymi Indiánmi dobré vzťahy a dokonca prebehol výmenný obchod. Vikingovia pre istotu vybudovali obranné palisády, takže keď sa Thorfinnovi a Gudrid narodil syn Snorri (prvý potomok Európanov narodený na americkom kontinente), boli pripravení na prípadný konflikt.

Dlho nečakali. Už pri druhej návšteve sa Indiáni pokúsili privlastniť si niekoľko vikingských zbraní a skončilo sa to potýčkou medzi mužmi z oboch strán. Tretia návšteva domorodcov skončila skutočným bojom. Thorfinn usúdil, že miesto obkolesené nepriateľskými Skraelingami je príliš nebezpečné. Vzal svojich ľudí a všetko čo mohol na loď, a vrátil sa do Grónska.

Ukrutná Freydis prichádza


Leifsbudir nezostal dlho opustený. Osídliť ho sa rozhodla Freydis, dcéra Erika Červeného. So svojim mužom a ďalšími zorganizovali výpravu. Tentoraz sa na lodiach vydalo do Vinlandu 120 mužov a žien. Komunita však nebola jednotná. Jeden dom si postavila Freydis s mužom a svojimi ľuďmi, druhý dom si postavili dvaja nórski bratia (Helgi a Finnbogi) so svojou skupinou.

Údajne to bola práve Freydis (túžiaca po väčšej lodi nórskych bratov), ktorá napäté vzťahy dohnala za hranice násilia. Napokon naviedla svojho muža, aby dal bratov a ľudí z ich skupiny prepadnúť v spánku, spútať a pozabíjať. Ukrutná Freydis svoje dielo dokonala tak, že ženy patriace do skupiny oboch bratov zabila osobne – sekerou. Po prezimovaní sa Freydis aj s ďalšími vrátila do Grónska.

Aj v ďalších storočiach sa vikingské lode príležitostne objavovali na pobreží Severnej Ameriky. Niekedy dohnané búrkou, inokedy priplávali pre cenný náklad dreva z lesov Marklandu. Dreva bolo v Grónsku vždy nedostatok a zber naplaveného dreva na grónskom pobreží nepokrýval spotrebu.

Až okolo roku 1290 n.l. sa európski severania s mečmi údajne znova pokúsili osídliť oblasť Newfoundlandu. Napriek podpore nórskeho kráľa Erika Magnussona (Erik II. Nórsky) ani tento kolonizačný pokus nebol úspešný.

Svoje plavby a kolonizačné pokusy Vikingovia pred celou Európou úspešne tajili. Vďaka tomu dostal šancu na „objavenie Ameriky“ Krištof Kolumbus takmer 500 rokov po plavbách Bjarniho Herjulfssona a Leifa Erikssona.

Odporúčaná a/alebo použitá literatúra a iné zdroje:


  • BARKER Felix – ROSS-MACDONALD Malcolm – CASTLEREAGH Duncan: Začiatky hľadania. Dejiny zemepisných prieskumov a objavov. Bratislava, Mladé letá 1981.
  • BEDNAŘÍKOVÁ Jarmila: Stěhování národů a sever Evropy. Vikingové na mořích i na pevnině. Praha, Vyšehrad 2017.
  • BLACK Jeremy: Zbraně, které změnili svět. Líbeznice, VÍKEND 2009.
  • LEITHÄUSER Joachim G.: Země na obzoru. Slavní objevitelé od Kolumba po dobytí Antarktidy. Praha, Orbis 1972.
  • KOSIARZ Edmund: Námorné bitky. Bratislava, Pravda + Naše vojsko 1984.
  • Kolektív autorov: Mezi křížem a půlměsícem 430 – 907. Praha, Reader's Digest Výběr 2009.
  • CERAM C.W.: Prvý Američan. Záhada pôvodu Indiánov. Bratislava, Obzor 1978.
  • ČAPEK Vratislav – PÁTEK Jaroslav: Světové dějiny I. Dějiny lidských civilizací od pravěku do poloviny 17. století. Praha, FORTUNA 2003.
  • HRBEK Ivan: ABC cestovatelů, mořeplavců, objevitelů. Praha, Panorama 1979.
  • HYNEK Vladimír – KLUČINA Petr: Válečné lodě 1. Lodě veslové a plachetní do roku 1860. Praha, Naše vojsko 1985.
  • JOCKENHÖVEL Albrecht a kol.: Dějiny světa 1. Globální dějiny od počátků do 21. století. Praha, Vyšehrad 2012.
  • OPATRNÝ Josef: Objevitelé, dobyvatelé, osadníci. 500 let Ameriky. Praha, ROAD 1981.
  • Kolektív autorov: Sedmdesát velkých výprav, jež změnili svět. Praha, Slovart 2007.
  • PATOČKA Václav: Plachty objevují svět. Praha, Albatros 1987.
  • VOLNÝ Zdeněk a kol.: Toulky minulostí světa 4. Staré civilizace Číny, Indie, islámu, Japonska, Afriky a předkolumbovské Ameriky. Praha, Via Facti 2002.
  • VOLNÝ Zdeněk a kol.: Toulky minulostí světa 5. Byzantská říše, křížové výpravy, počátky Evropy a evropský středověk. Praha, Via Facti 2003.
  • https://sk.wikipedia.org/wiki/Vikingovia
  • https://en.wikipedia.org/wiki/Erik_the_Red
  • https://en.wikipedia.org/wiki/L%27Anse_aux_Meadows
  • https://www.britannica.com/place/Vinland
  • https://www.national-geographic.cz/clanky/vikingovem-nepotrebovali-kompasy-meli-slunecni-kamen-a-naberacky.html
  • https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Blank_maps

Novinky e-mailom


A už vám neunikne žiadny nový článok na tému HISTÓRIA = prihláste sa k odberu e-mailom:


Odoberať novinky


© Roman Plencner.
História + prítomnosť = budúcnosť :)
Preberanie a kopírovanie obsahu z Blogikon.sk nie je povolené.

Teším sa na vaše komentáre :)
Zásady spracovania osobných údajov.

Komentáre

  1. Naozaj nechápem ako niekto môže plávať z Islandu na Západ do Grónska a pritom minuť Grónsko ? Ve´d Vikingovia boli nejakí moreplavci nie ? Čo navigácia ?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Zdravím, ak máte na mysli Bjarniho plavbu, ich loď sa stratila na niekoľko dní v hustej hmle. Takže driftovali bez navigácie a morské prúdy ich zaniesli ďaleko mimo plánovanej trasy. Na 10. storočie predviedli vynikajúci výkon - loď aj posádka.

      Odstrániť
  2. Dobrý deň ohromný príbeh ten vinland a freydis a všetko. Ďakujem dobre som si počítal vôbec som nevedel že to bolo tak zajímavé. D

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára