Preskočiť na hlavný obsah

Ako pestovať mrkvu – BIO

Ako na pestovanie mrkvy = na záhrade, v skleníku, aj v kvetináči na balkóne. Vypestujte si chrumkavú domácu mrkvu v BIO kvalite :)

Mrkva – kráľovná zeleniny (Foto: StockFresh.com).

Mrkva je koreňová zelenina a bežne ju sejeme v druhej trati (Pestovanie zeleniny podľa tratí). Skoré mrkvy – karotky – sú krehké a šťavnaté, vynikajúce na konzumáciu v surovom stave. Neskoré odrody mrkvy dávajú väčšie výnosy a sú vhodnejšie na uskladnenie.

Mrkva obľubuje hlboko kyprú a humóznu, vlhkú, piesočnato-hlinitú pôdu s dostatkom vápnika. Nesmie to byť pôda s čerstvým hnojom, v takej pôde mrkvu napádajú mušky, červy a larvy. Má rada prihnojenie dreveným popolom, ktorý jej dodá draslík.

  • Nehnojte mrkvu dusíkatými hnojivami = vašim cieľom je predsa zdravá zelenina s minimálnym obsahom dusičnanov. A nie je to ani potrebné. Veď ak zasadíte mrkvu v druhej trati, máte v pôde dostatok dobre vyzretého kompostu z minulého roku.

Dobrými susedmi mrkvy sú cibuľa a pór, ktoré ju chránia pred vŕtavkou mrkvovou (Psila rosae). Proti vŕtavke mrkvovej pomáha tiež skorší výsev (najneskôr v marci) alebo neskorý výsev (v júni). A samozrejme nepestovať mrkvu na tej istej ploche skôr, ako o 4 až 5 rokov.

  • Larvy vŕtavky mrkvovej vytvárajú v mrkve chodbičky. Takúto mrkvu nenechajte ležať zahodenú na záhone ani nedávajte do kompostu, zlikvidujte ju.

Mrkva dobre vychádza aj s cesnakom, cibuľou, čakankou šalátovou, čiernym koreňom, čínskou kapustou, hrachom, kôprom, mangoldom, mätou piepornou, pažitkou, rajčinami, reďkovkou, rozmarínom, šalátom a šalviou.

S ďalšími druhmi zeleniny má neutrálne vzťahy :) a neexistuje zelenina, s ktorou by sa mrkva priamo neznášala. (Aj keď občas sa uvádza kôpor...)

Výsev a pestovanie mrkvy na záhrade


Skoré odrody mrkvy karotky sejeme čo najskôr, ihneď ako pôda odmrzne a preschne, ale je dostatočne vlhká. Ako následnú plodinu (po zbere inej plodiny) môžete skoré odrody siať až do konca júna. Napríklad v intervaloch každé 2 až 4 týždne, aby ste mali sviežu mrkvu po celé vegetačné obdobie.

Neskoré odrody určené na jesenný zber bežne vysievame v apríli. Vždy sa riaďte pokynmi na balíčku semienok, kde je stanovené ideálne obdobie výsevu pre vami zakúpenú odrodu mrkvy.

Pripravenú pôdu vyrovnáme hrabličkami. Spravíme ryhy (riadky) 20 až 30 cm od seba, hlboké 1 až 2 cm a vysejeme do nich semienka mrkvy. Na lepšie vyznačenie vysiatych riadkov (mrkva klíči pomaly = cca 3 až 4 týždne) môžeme pridať do osiva mrkvy pár semienok reďkovky.

  • Mrkva klíči už pri teplote 3 až 4 °C.

Po vyklíčení počkáme, kým rastlinky nemajú cca po 4 lístky. Vtedy ich môžeme vyjednotiť = to znamená vytrhaním slabších rastliniek dosiahnuť medzery asi 4 cm medzi skorými mrkvami, a asi 9 cm medzi mrkvami určenými na jesenný zber. Snažíme sa pritom najmocnejšie a najkrajšie rastlinky ponechať. Potom záhon polejeme a opatrne prihrnieme zem, aby sa v pôde uzavreli dierky po vytrhnutých rastlinkách.

Skorej karotke trvá asi 3 mesiace, kým je dosť veľká aby sa oplatilo zberať prvé kusy. Zberajú sa tak, aby uvoľnený priestor v riadku využili susedné mrkvy k lepšiemu rastu.

Záhon mrkvy, foto tentokrát z našej záhrady :)

Ako pestovať mrkvu v skleníku a fóliovníku


Podobne ako na vonkajšom záhone. Skleníky a fóliovníky majú podstatne nižšiu priepustnosť svetla oproti voľnej krajine. S tým musíme počítať už pri stavbe, ale aj pri vysadení skleníka a fóliovníka, pretože mrkva má rada slnečné stanovisko.

Ako pestovať mrkvu v kvetináči


Na pestovanie v hlbokých kvetináčoch - napríklad na balkóne - sú vhodné skoré odrody mrkvy s kratšími koreňmi. Ak máte k dispozícii len kvetináčové „truhlíky“, skúste odrody s guľatým koreňom. Napríklad skorú odrodu mrkvy Rondo typu Parisian. Výborné sú výsevné pásiky.

Skoré odrody mrkvy majú rady ľahkú, piesčitú pôdu. Do kvetináča použijeme záhradnícky substrát na pestovanie zeleniny. Rastliny v kvetináči sú náročnejšie na živiny ako vo voľnej pôde. Zálievka závisí od veľkosti, materiálu a umiestnenia kvetináča. Skúste samozavlažovacie kvetináče.

Ak nemáte na výber :) postačí 20 litrové vedro s viackrát prevŕtaným dnom. Zmiešame 1 diel kvalitnej zeminy, 1 diel piesku a 1 diel dobre vyzretého kompostu, ideálne pridáme trocha dreveného popola. Zmes dôkladne rozmiešame, zvlhčíme vodou (ale nepremočíme).

  • Na prevŕtané dno kvetináčov dáme úlomky z črepníka, škridly alebo niekoľko kameňov ako drenáž.

Naplníme vedro tesne pod okraj a zmes trocha utlačíme, aby lepšie usadla. Malou motyčkou alebo lopatkou zmes prekypríme. Uhladíme povrch pôdnej zmesi a vysejeme mrkvu do hĺbky 1 až 2 cm. Keď majú vyklíčené rastlinky aspoň 4 lístky, vyjednotíme ich, teda pretrháme tak, aby vznikol medzi nimi priestor aspoň 4 až 5 cm.

Pri pestovaním v kvetináči pozor na nadmerné premokrenie alebo naopak vysušenie zeminy alebo substrátu. S hnojením to určite nepreháňajte. Keď už, tak trocha vyzretého kompostu raz za mesiac. V dobrých podmienkach už o 2 až 3 mesiace môžete zberať prvú úrodu (závisí aj od odrody). Kvetináč umiestnite na slnečné stanovisko

Nech sa vám darí :)

Použitá a/alebo odporúčaná literatúra a iné zdroje:


  • SVOBODA Jaroslav – SVOBODOVÁ Lada: Zelenina z ekozahrady pro radost i soběstačnost. Praha, Smart Press 2018.
  • RIOTTEOVÁ, Louise: Mrkev miluje rajčata. Tajemství úspěšného zahrádkáře. Praha, Euromedia Group – Ikar 2015.
  • BARTHOLOMEW, Mel: Zahrada na jednom metru čtverečním. Zahradničení na čtvercových záhonech o jednom metru čtverečním. Praha, Svojta & Co. 2015.
  • BERG, Peter: BIO zahradničení. Základní kurz. Brno, KAZDA 2017.
  • RUPPOVÁ, Christel: BIO zahradničení. Zeleninová, ovocná a bylinková zahrada od jara do zimy. Praha, Euromedia Group – Knižní klub 2016.
  • HRADIL, Radomil & kolektiv: Česká biozahrada. Zelenina a ovoce bez chemie. Olomouc, Fontána 2000.
  • PLOBERGER, Karl: Nová zahrada pro inteligentní lenochy. Zahradničíme v souladu s přírodou. Praha, Brázda 2016.
  • HRIČOVSKÝ, Ivan – VALŠÍKOVÁ, Magdaléna – HRONSKÝ, Štefan: Záhrada pre úžitok. Praktické rady záhradkárom. Bratislava, Plat4M Books 2013.
  • HAUSEROVÁ, Eva (ed.): Encyklopedie soběstačnosti pro 21. století. Rodinná zahrada. Praha, Stanislav Juhaňák – TRITON 2016.
  • RIOTTEOVÁ, Louise: Ruže ľúbia cesnak. Spoločníci v záhrade a iné tajomstvá. Bratislava, Ikar 2001.
  • POKLUDA, Robert: Pěstujeme zeleninu. Kapesní příručka pro záhradkáře. TeMi CZ 2009.
  • HÖHNE, Johannes – WILHELM, Paul Gerhard: Dvanáct měsíců v zahradě. Praha, Euromedia Group – Knižní klub 2016.
  • MARSHALL, Roger: Pěstování ve skleníku. Praha, Euromedia Group – Knižní klub 2016.
  • PALMER, Isabelle: Zahrada na balkoně. Okrasné rostliny, bylinky, zelenina. Praha, Fragment 2015.
  • PÍŽL, Jaroslav: Rok v biozáhradke. Bratislava, IRIS 1991.
  • VALŠÍKOVÁ-FREY, Magdaléna: Rok v zeleninovej záhrade. Praktické rady záhradkárom + biologická ochrana. Bratislava, Plat4M Books 2017.
  • KREUTEROVÁ, Marie-Louise: Bio zahrádka. Pěstování blízké přírodě. Praha, Euromedia Group – Knižní klub 2014.
  • ČEJKA Gustáv a kolektív: Radíme záhradkárom. Bratislava, Príroda 1975.
  • https://sk.wikipedia.org/wiki/Mrkva_oby%C4%8Dajn%C3%A1
  • https://www.skudci.com/Seznam-skudcu/Skudci/Pochmurnatka-mrkvova

Novinky e-mailom


A už vám neunikne žiadny nový článok na tému ZÁHRADA = prihláste sa k odberu e-mailom:


Odoberať novinky


© Roman Plencner.
Milujem záhradu :) samozrejme BIO.
Preberanie a kopírovanie obsahu z Blogikon.sk nie je povolené.

Teším sa na vaše komentáre :)
Zásady spracovania osobných údajov.

Komentáre

  1. Tolko reci okolo mrkvy. Pomiesam s pieskom nasypem do riadku zasypem zeminou, pretrham, okopavam a polievam vecer ked treba. A potom si pridem pre urodu. Tot vsetko

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára