Preskočiť na hlavný obsah

Prehistória letectva 2: Ďalšie prapodivné pokusy lietať

Londýn, 1854. Lety balónom sú ešte vždy senzačnou udalosťou. Tentokrát sa ale vynálezca Louis Charles Letur, jeden z priekopníkov letectva, rozhodol predviesť londýnskemu publiku niečo viac. Priviezol si z Francúzska svoj lietajúci stroj...


Louis Charles Letur

Letur a jeho padákový klzák (1854)


Letur veril aj vyše 70 rokov po prvom balónovom lete bratov Montgolfierovcov, že budúcnosť lietania nepatrí balónom ale dynamickým lietadlám. Vedený intuíciou postavil si preto lietajúci stroj, vybavený mávajúcimi krídlami a smerovým kormidlom pripomínajúcim vtáčí chvost.

Aby bola konštrukcia ešte podivnejšia, celú ju zastrešoval obrovský padák. Malo to svoj význam. Letur si uvedomoval, že nedokáže vzlietnuť priamo zo zeme. Spoliehal sa na to, že použije najmodernejšiu vzduchoplaveckú techniku 19. storočia – balón – aby dostal svoj stroj do správnej výšky.

Práve padák mal po oddelení od balóna spomaliť pád stroja a zmeniť ho na vzostupný let. Medzitým pilot začne usilovne mávať krídlami :) a po chvíli pristane na pevnej zemi.

  • Letur mal za sebou už niekoľko takýchto klesajúcich letov, ktoré úspešne predviedol v Paríži na hipodróme. V kategórii lietajúcich strojov ťažších ako vzduch bol vlastne najskúsenejším a najúspešnejším letcom svojej doby.

V júni 1854 navštívil Letur aj so svojim strojom Londýn a pripravil sa na ďalší let. Po montáži a kontrole lietajúceho aparátu nejaký čas zabrali prípravy balónu na štart. Napokon sa balón odlepil od zeme a začal stúpať, s Leturovým lietadlom zaveseným na lane dlhom 80 metrov.

V ľahkej konštrukcii svojho lietajúceho stroja sedel sám Letur. Balón s ďalším mužom na palube plynulo stúpal. Nečakane sa však prihnal silný vietor, oprel sa do balóna a rozkýval Letura v jeho stroji visiacom na lane. Vzduchoplavec v koši balóna prepadol panike a pokúsil sa rýchlo pristáť.

Vetrom hnaný balón pritom vliekol za sebou po zemi Letura uväzneného v troskách lietadla, narážajúceho do budov a stromov. Keď sa balón konečne zastavil, záchrancovia dobehli na miesto havárie. Odvážny aviatik Letur neprežil.

De Groof a lietadlo s mávajúcimi krídlami (1864)


Nevieme, do akej miery bol belgický vynálezca Vincent De Groof inšpirovaný Leturom. V každom prípade len 10 rokov po Leturovi postavil svoj vlastný lietajúci stroj s mávajúcimi krídlami. A rozhodol sa použiť na štarte rovnakú technológiu – teda nechať sa vyniesť balónom do dostatočnej výšky, a potom sa oddeliť k samostatnému letu.

Vincent De Groof

De Groofovo lietadlo malo inú konštrukciu. Pilot stál na úzkej plošine, z ktorej ovládal mávajúce krídla. Tretie rozmerné „krídlo“ tvorilo akýsi chvostový stabilizátor stroja. Na rozdiel od Letura, optimistický De Groof nepoužil ako súčasť konštrukcie svojho stroja padák...

K prvému (a poslednému) pokusu o let došlo v júli 1864. Balón s podveseným De Groofovým lietadlom nabral správnu výšku. De Groof prerezal lano ktoré ho pútalo k balónu. Balón zbavený záťaže okamžite vystrelil hore.

De Groof sa však so svojim aparátom strmo zrútil k zemi. Krídla nedokázali spomaliť pád stroja a obrovský nápor vzduchu nedovolil De Groofovi mávať krídlami, ako mal v pláne. To bol koniec.

Ťažké chvíle zažil aj vzduchoplavec v koši balóna – istý Simmons. Prudký vzostup balóna a únik nosného plynu ho omámili. Balón napokon začal klesať a pristál priamo na koľajniciach, kde v poslednej chvíli zastavili uháňajúci vlak, a tak Simmonsovi zachránili život.

Ornitoptéra (1807) a helikoptéra (1817) Jakoba Degena


Jakob Degen bol hodinárom vo Viedni a zároveň jedným z priekopníkov letectva. Postavil ornitoptéru, podivný stroj s dômyselnou rámovou konštrukciou a pohyblivými krídlami. Namiesto mávania však tieto krídla – poháňané ľudskou silou – vykonávali vertikálny pohyb, teda hore a dole.

Keďže s týmto strojom nedokázal vzlietnuť vlastnou silou, doplnil svoj lietajúci aparát menším balónom naplneným vodíkom. Vďaka tomu dokázal okolo roku 1807 a 1808 predvádzať prvé úspešné lety, pri ktorých na rozdiel od balónov lepšie ovládal smer letu.

Jacob Degen

Svoje letecké umenie údajne predviedol aj rakúskemu cisárskemu páru (1810). Vrcholom jeho leteckých predstavení mali byť lety v Paríži pred samotným Napoleonom, pri ktorých vraj dosiahol výšku až 1600 m (???).

V roku 1817 postavil Jakob Degen lietajúci model poháňaný hodinovým strojčekom. Úzky trup modelu v tvare tyče bol vybavený dvoma nad sebou umiestnenými dvojlistými vrtuľami na spôsob dnešných vrtuľníkov. (Podobné usporiadanie 2 rotorov nad sebou dnes používajú napríklad helikoptéry Kamov.)

Keď sa hodinový strojček vrtuľníka natiahol a spustil, dokázal vraj vytiahnuť model až do výšky 150 m. Keď sa vrtule prestali točiť, model začal klesať. Vtedy sa otvoril malý padáčik v tvare dáždnika a umožnil modelu bezpečne pristáť na zemi.

Použitá a/alebo odporúčaná literatúra a iné zdroje:



Novinky e-mailom


A už vám neunikne žiadny nový článok na tému HISTÓRIA = prihláste sa k odberu e-mailom:


Odoberať novinky


© Roman Plencner.
Hm... celkom rád by som si ten Degenov vrtuľník postavil :)
Preberanie a kopírovanie obsahu z Blogikon.sk nie je povolené.

Teším sa na vaše komentáre :)
Zásady spracovania osobných údajov.

Komentáre

  1. Pri úprave obrázkov v tomto článku som použil online editory obrázkov:

    https://www168.lunapic.com/editor/

    a

    http://goart.fotor.com/

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára