Preskočiť na hlavný obsah

Ako pestovať šalát – BIO

Pestovanie šalátu na záhrade, v skleníku, aj na balkóne alebo za oknom v kvetináči. Ako pestovať hlávkový, listový a rímsky šalát rýchlo a ľahko :)

Šalát (Foto: StockFresh.com).

Šalát je listová zelenina a vysievame ho do druhej, prípadne tretej trate (Pestovanie zeleniny do 3 tratí). Má rád úrodnú, humóznu, priepustnú pôdu s dostatkom vlahy. Obľubuje slnečné stanovisko, ale v horúcom lete na priamom slnku potrebuje okolo poludnia polotieň (najmä mladé rastlinky). Šalát je náročný na dostatok svetla.

  • Šalát dobre znáša nižšie teploty. Najlepšie klíči na svetlom mieste s teplotou do 18 °C, pri vyšších teplotách klíči neochotne. Pôdu pre výsev alebo vysádzanie šalátu skypríme do hĺbky 25 cm. Sejeme do hĺbky 1 cm.

Šalát potrebuje pravidelnú závlahu. Nedostatok vody alebo živín šalátu spôsobujú horkú chuť a predčasné vybiehanie do kvetu. Poznáme viac typov šalátu.

  • Hlávkový šalát = vytvára hlávky, zberáme ich cca 9 týždňov po výseve odrezaním celej hlávky nožom tesne nad úrovňou zeme. Po zrezaní už ďalšiu hlávku nevytvorí. Obľúbenou odrodou je napríklad Král máje, táto odroda je vhodná na skorý jarný výsev aj na jesenný výsev. Jedným z variantov hlávkového šalátu je ľadový šalát, ktorý je odolný voči letnému vybiehaniu do kvetu
  • Listový šalát = nevytvára hlávky. Listy môžeme zberať postupne a šetrne podľa potreby od momentu, kedy má listový šalát aspoň 5 dobre vyvinutých listov. Asi 5 týždňov od výsevu môžeme zberať celé rastliny. Určite skôr, ako sa dostanú do kvetu.
  • Rímsky šalát = vytvára hlávky podlhovastého tvaru s dlhými listami. Sú pevnejšie a sladšie ako hlávkový šalát. Môžeme zberať priebežne jednotlivé listy podľa potreby, cca 9 týždňov po výseve zberáme celé hlávky. Ak ich zrežeme nad zemou a koreň ponecháme v zemi, vyženie novú hlávku. Tá však už nie je taká chutná.
  • Menej známy, ale skvelý je špargľový šalát.

Krehký, šťavnatý šalát láka slimáky, slizniaky a občas prídu na hostinu aj pandravy chrústa. Alebo inak užitočné ucholaky, najmä ak nemajú nablízku dostatok vošiek a inej koristi.

Keďže máme viac typov a mnoho odrôd šalátov, vždy sa riaďte pokynmi na výsev a pestovanie uvedenými na balíčku so semienkami.

Dobrí susedia šalátu na záhone:

  • saturejka,
  • trebuľka = odpudzuje slimáky a vošky,
  • žerucha,
  • cibuľa,
  • čakanka šalátová,
  • kapusta,
  • brokolica,
  • karfiol,
  • paradajky,
  • fazuľa,
  • reďkovky (vďaka blízkosti šalátu sú kvalitnejšie, dužinatejšie),
  • pór,
  • paprika,
  • uhorky,
  • hrach,
  • mrkva,
  • kôpor.

Šalát sa neznáša:

  • s petržlenom,
  • a zelerom.

S inými bežnými druhmi zeleniny vychádza šalát bez problémov. Je preto výbornou medziplodinou. Môžeme ho pestovať po celý rok, ak mu v zime zabezpečíme dostatok svetla a samozrejme výživu, vlahu a prijateľnú teplotu prostredia:

  • v kvetináči za oknom,
  • v skleníku a zimnej záhrade,
  • v parenisku.

Ako pestovať hlávkový šalát


Prvá jarná úroda vlastného šalátu je vždy skvelý zážitok. Zabezpečíme si ju dvoma spôsobmi:

  • ako tzv. zimný šalát,
  • alebo zo skorého jarného výsevu.

Zimný šalát:

  • vysievame jesenným výsevom v septembri do riadkov vzdialených od seba 30 cm priamo na záhon (v chladnejších oblastiach už koncom augusta) a vyjednotením vzídených rastliniek na 20 cm = tesne pred príchodom mrazov ich prikryjeme čečinou, netkanou textíliou alebo iným vhodným materiálom, ktorý s príchodom jari odstránime a pokračujeme v pestovaní bežným spôsobom. Výborným zimným šalátom je kultivar Humil.

Jarný šalát:

  • skorý jarný výsev, ideálne s predpestovaním priesad. Priesady si vypestujeme v debničke, parenisku alebo kvetináči. Ak vysejeme semienka riedko, nemusíme vzídené šalátiky rozsádzať. Ak vysejeme semienka husto, musíme vzídené rastlinky čoskoro pikírovať (rozsádzať) na vzdialenosť 5 cm v riadkoch. Priesady v teplejšom prostredí rastú rýchlejšie, ako z priameho jarného výsevu do studeného záhonu. Presádzame ich ideálne s koreňovým balom. Do pôdy nesmú ísť hlbšie, ako boli počas predpestovania.

Priesady vysádzame na záhon napríklad v spone 25 x 30 cm = vždy sa riaďte návodom pre danú odrodu na balíčku osiva.

Jarný šalát na jar sejeme a vysádzame (predpripravené priesady) do odmrznutej a preschnutej, ale stále vlhkej pôdy.

  • Šalátové priesady nesaďte príliš hlboko, aby nehnili. Srdiečko šalátu má byť pri výsadbe priesady asi 1 cm nad povrchom zeme.

Jarný šalát je vhodný aj na výsev začiatkom augusta s jesenným zberom. Od konca apríla do polovice júna sejeme letné odrody šalátu so zberom v júli, auguste a septembri. Pomedzi šalát môžete vysiať napríklad reďkovku, ak chcete lepšie využiť priestor.

Ako pestovať listový šalát


Listový šalát sejeme na jar, keď odmrzne a obschne pôda, ale je stále vlhká, do riadkov. Medzery medzi riadkami 30 cm. Pri jednotení pretrhávame na 5 až 10 cm. Keď má už aspoň 5 plne vyvinutých listov, môžeme začať šetrne zberať vonkajšie listy podľa potreby kuchyne. Celé rastliny zberáme už o 2 týždne skôr ako pri hlávkovom šaláte.

Ako pestovať šalát v skleníku


Príliš vysoké horúčavy stresujú šalátové rastliny a vedú ich do kvetu. Do skleníka je šalát vhodný na výsev už od konca februára. V lete v skleníku uprednostníme polotieň pred priamym slnkom. Po letných horúčavách vysievame šalát do skleníka od konca septembra.


  • Šalát je vhodná predplodina pred uhorkami alebo paradajkami.


Vhodná teplota pôdy je 8 až 16 °C. Pri pestovaní šalátu v skleníku a fóliovníku, najmä v horúcom počasí, potrebuje šalát čo najviac vetrať.

Ako pestovať šalát v kvetináči


V kvetináčoch a podobných nádobách môžeme pestovať šalát na balkóne, terase, či dokonca za oknom (ak má okno dostatok svetla). Pozor na letné horúčavy, šalát ich neznáša na priamom slnku či dokonca za sklom.

  • V bežnom truhlíkovom kvetináči dlhom 80 cm môžeme súčasne pestovať len 4 hlávkové alebo listové šaláty. Ak pestujete v okrúhlych kvetináčoch, do kvetináča o priemere 15 cm dávame len jednu rastlinku. Ak máte menšie kvetináče, napr. 10 cm (určite nie menšie), skúste to šalátu vynahradiť dobrým stanoviskom, kvalitnou zeminou a častejším zalievaním.

Šalát v kvetináči potrebuje dostatok svetla. Pred letným úpekom na priamom slnku ho však musíme chrániť. Do kvetináča použijeme záhradnícky substrát vhodný na pestovanie zeleniny (s primiešaným pieskom), alebo kvalitnú zeminu s dobre vyzretým kompostom (a primiešaným pieskom).

  • V príliš prehnojenej zemine, alebo v príliš výživnom substráte hrozí šalátu okrem iného premnoženie listových vošiek. Aj preto pridávame piesok.

Do dna kvetináča vyvŕtame otvory. Prekryjeme ich úlomkami z hlinenej nádoby, škridly alebo vhodnými kameňmi. Potom môžeme kvetináč naplniť zeminou, zvlhčiť vodou, trocha utlačiť zeminu aby lepšie sadla. Povrch zeminy prekypríme, vyrovnáme a môžeme siať semienka alebo zasadiť priesady.

A ešte pozor na presušenie zeminy = má byť vlhká, nie premočená ani suchá. Vyskúšajte samozavlažovacie kvetináče.

Nikdy nepolievame ani nehnojíme na listy.

Odporúčaná a/alebo použitá literatúra a iné zdroje:

  • Kolektív autorov: V hlavní roli zelenina. Pěstování. Zdraví. Krása. Ruční práce. Kuchyně. Praha, Tarsago Česká republika 2015.
  • PLOBERGER, Karl: Nová zahrada pro inteligentní lenochy. Zahradničíme v souladu s přírodou. Praha, Brázda 2016.
  • SVOBODA Jaroslav – SVOBODOVÁ Lada: Zelenina z ekozahrady pro radost i soběstačnost. Praha, Smart Press 2018.
  • ČEJKA Gustáv a kolektív: Radíme záhradkárom. Bratislava, Príroda 1975.
  • BERG, Peter: BIO zahradničení. Základní kurz. Brno, KAZDA 2017.
  • HRADIL, Radomil & kolektiv: Česká biozahrada. Zelenina a ovoce bez chemie. Olomouc, Fontána 2000.
  • RUPPOVÁ, Christel: BIO zahradničení. Zeleninová, ovocná a bylinková zahrada od jara do zimy. Praha, Euromedia Group – Knižní klub 2016.
  • BOGDANOVOVÁ N.S. – OSIPOVOVÁ G.S.: Pestujeme zeleninu v byte. Bratislava, Pravda 1987.
  • PÍŽL, Jaroslav: Rok v biozáhradke. Bratislava, IRIS 1991.
  • BRUNSOVÁ, Annelore & BRUNSOVÁ, Susanne: Biozahrada praktická příručka. Úvod k přírodnímu pěstitelství s názornými vyobrazeními. Praha, PLOT 2010.
  • HRIČOVSKÝ, Ivan – VALŠÍKOVÁ, Magdaléna – HRONSKÝ, Štefan: Záhrada pre úžitok. Praktické rady záhradkárom. Bratislava, Plat4M Books 2013.
  • RIOTTEOVÁ, Louise: Mrkev miluje rajčata. Tajemství úspěšného zahrádkáře. Praha, Euromedia Group – Ikar 2015.
  • BARTHOLOMEW, Mel: Zahrada na jednom metru čtverečním. Zahradničení na čtvercových záhonech o jednom metru čtverečním. Praha, Svojta & Co. 2015.
  • LUTZ Armin: Parenisko, fóliovník a skleníček. Bratislava, Príroda 1985.
  • MARSHALL, Roger: Pěstování ve skleníku. Praha, Euromedia Group – Knižní klub 2016.

Novinky e-mailom


A už vám neunikne žiadny nový článok na tému ZÁHRADA = prihláste sa k odberu e-mailom:


Odoberať novinky


© Roman Plencner.
Milujem záhradu :) samozrejme BIO.
Preberanie a kopírovanie obsahu z Blogikon.sk nie je povolené.

Teším sa na vaše komentáre :)
Zásady spracovania osobných údajov.

Komentáre

  1. Ahoj prosím Ťa môže ísť už teraz skorý jarný šalát do studeného fóliovníka vysiať? Ďakujem

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj, ak nie je v studenom fóliovníku zamrznutá pôda :) tak je najvyšší čas na výsev skorého jarného šalátu do vlhkej zeminy. Nech sa Ti darí :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára