Preskočiť na hlavný obsah

Ako vznikla naša Slnečná sústava?

Asi pred 4,7 miliardami rokov by ste na mieste dnešnej Slnečnej sústavy našli len obrovský oblak nesmierne chladného, temného plynu a prachu. Ale potom sa niečo stalo...

Slnečná sústava (ZDROJ: StockFresh.com).

Pomaly rotujúci oblak (presnejšie hmlovina = nebula) o teplote -260 °C obsahoval mnoho vodíka, menej hélia a nepatrný prídavok ďalších prvkov či molekúl. Možno pod vplyvom nejakého vonkajšieho podnetu (explózia supernovy?) v tejto hmlovine vznikali oblasti s vyššou hustotou hmoty a teda s vyššou gravitáciou, ktoré k sebe začali „priťahovať“ ďalšiu hmotu z okolia.

Tak vznikla stále hustejšia masa, ktorej silnejúca gravitácia viedla k zmršťovaniu hmloviny. Rýchlosť rotácie hmloviny sa zvyšovala a tvarom začal pripomínať plochý disk. Tlak dramaticky narastal a stlačená hmota sa zahrievala na stále vyššie teploty.

Zrod Slnka a planetesimál


Keď teplota uprostred dosiahla niekoľko miliónov stupňov Celzia, spustila sa jadrová reakcia. Zrodilo sa naše Slnko, okolo ktorého v protoplanetárnom disku rotovalo nesmierne množstvo rozptýlenej hmoty. Tento materiál sa zrážajúc zhlukoval do objektov s veľkosťou niekoľko kilometrov, nazývaných planetesimály.

Planetesimály sa neustále zrážali a „lepili“ dohromady, čím vznikali zárodky ešte väčších telies = planét, ktorých v ranej fáze bolo omnoho viac ako dnes. Planéty sa takisto na svojich dráhach zrážali a dokonca odmršťovali iné planéty von zo Slnečnej sústavy. Nespočetné planetesimály boli odmrštené až do oblasti Kuiperovho pásu (za dráhou Neptúna, jedným z objektov Kuiperovho pásu je Pluto) a Oortovho oblaku (na úplnom okraji Slnečnej sústavy).

Vznikajú kamenné planéty a plynní obri


Spájaním prachových zŕn vznikali menšie „kamenné“ planéty Merkúr, Venuša, Zem a Mars. Základom obrích planét (Jupiter, Saturn, Urán a Neptún) boli čiastočky zmrznutého ľadu, ktoré sa postupne nabaľovali vo väčšej vzdialenosti od Slnka. Zárodky týchto planét si veľkou gravitačnou silou pritiahli z okolia mnoho plynov (najmä vodík, pomenej hélium), a tak vznikali dnešní plynní obri.

Neustále zrážky telies a rádioaktívny rozpad prvkov uvoľnovali nesmierne množstvá tepla, vďaka čomu sa vnútro planét a planétok roztavilo. Ťažšie kovy klesli do stredu týchto objektov, ktoré tak získali tekuté jadro. Menšie telesá ako Merkúr, Mars, náš Mesiac a samozrejme planétky si však po čase už nedokázali udržať vo vnútri dostatočne vysokú teplotu.

Preto napríklad geologická aktivita Marsu poklesla na minimum. A rýchlejšie chladnúce planétky majú po miliardách rokov od svojho vzniku už len stuhnuté, pevné vnútro. Našťastie naša Zem je  dostatočne veľká, aby si aj po 4,5 miliardách rokov dokázala udržiavať vnútorné teplo potrebné pre zachovanie života na planéte.

Veľké bombardovanie


Prvých 500 miliónov rokov našej Slnečnej sústavy prebiehalo tzv. neskoré veľké bombardovanie. Jeho hlavnými aktérmi boli meteoroidy, asteroidy vrátane planétok a kométy, ktoré sa neustále zrážali, rozbíjali sa (alebo naopak zhlukovali) a bombardovali povrch planét. Niekedy si planéta zachytila okolo letiacu planétku a privlastnila si ju ako svoj mesiac. Pravdepodobne takto prišiel Mars ku svojim mesiacom Phobos a Deimos.

Zem a Mesiac


Zem získala svoj Mesiac omnoho dramatickejším spôsobom, keď sa zrazila s planétou Theia veľkosti Marsu. Náraz vymrštil na obežnú dráhu Zeme ohromné množstvo hmoty, z ktorej postupným zhlukovaním vznikol Mesiac. Veľké bombardovanie pokračovalo a poznačilo Mesiac krátermi, ktoré nám tak poskytujú úžasný pohľad do jeho minulosti.

Náš Mesiac je oproti svojej materskej planéte tak veľký, že Zem pravdepodobne prežila divokú zrážku len zázrakom. Netypický pomer veľkostí Zeme a Mesiaca vedie k ich príležitostnému označovaniu za dvojplanétu. Väčšie telesá postupne svoje dráhy vyčistili a veľké bombardovanie utíchlo. Bez toho by na Zemi nemohol nikdy vzniknúť život...

Už čoskoro v ďalšom článku na Blogikon.sk :)

Použitá a/alebo odporučená literatúra a iné zdroje:


  1. CHOWN Marcus – SCHILLING Govert: Vesmír v tweetech. Velké myšlenky a jejich stručná objasnění. Zlín, nakladatelství Kniha Zlín 2012.
  2. MACHÁČEK, Martin: Astrofyzika pro gymnázia. Praha, Prometheus 2004.
  3. GILLILAND Ben: Ako vybudovať vesmír. Od Veľkého tresku po koniec vesmíru. Bratislava, Ikar 2015.
  4. CLARK Stuart: Velké otázky: Vesmír. Praha, Euromedia Group – Knižní klub, 2013.
  5. LESCH Harald – ZAUN Harald: Nejkratší dějiny života ve vesmíru. Praha, Albatros 2011.
  6. BAKER Joanne: Vesmír 50 myšlienok, ktoré by ste mali poznať. Bratislava, SLOVART 2016.
  7. Kolektív autorov: Velké dějiny: Od Velkého třesku po současnost. Praha, Euromedia Group – Knižní klub 2017.
  8. BROŽ Miroslav – ŠOLC Martin: Fyzika Sluneční soustavy. Praha, Matfyzpress 2013.
  9. https://solarsystem.nasa.gov/planets/overview/
  10. https://www.universetoday.com/32522/oort-cloud/
  11. https://space-facts.com/oort-cloud/
  12. https://solarsystem.nasa.gov/solar-system/oort-cloud/overview/
  13. https://solarsystem.nasa.gov/solar-system/kuiper-belt/overview/
  14. https://sk.wikipedia.org/wiki/Slne%C4%8Dn%C3%A1_s%C3%BAstava
  15. https://en.wikipedia.org/wiki/File:Solar-System.pdf
  16. https://www.aldebaran.cz/glossary/print.php?id=1944
  17. https://cs.wikipedia.org/wiki/Planetesim%C3%A1la
  18. https://sk.wikipedia.org/wiki/Oortov_mrak
  19. https://sk.wikipedia.org/wiki/Kuiperov_p%C3%A1s
  20. http://www.1sg.sk/~pkubinec/radioaktivita.html
  21. https://sk.wikipedia.org/wiki/Mars
  22. https://sk.wikipedia.org/wiki/Meteoroid
  23. https://cs.wikipedia.org/wiki/Pozdn%C3%AD_velk%C3%A9_bombardov%C3%A1n%C3%AD
  24. https://tech.sme.sk/c/20810700/meteor-asteroid-meteoroid-kometa-a-meteorit-aky-je-medzi-nimi-rozdiel.html

A už vám neunikne žiadny nový článok na tému HISTÓRIA = prihláste sa k odberu e-mailom:


Odoberať novinky


© Roman Plencner.
História + prítomnosť = budúcnosť :)
Preberanie a kopírovanie obsahu z Blogikon.sk nie je povolené.

Teším sa na vaše komentáre :)
Zásady spracovania osobných údajov.

Komentáre

  1. To som nikdy nepočul že zem a mesiac sú dvojplanéta a že existujú dvojplanéty . Poznáme eštenejaku dvojplanétu ?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Systém Pluto + mesiac Cháron býva tiež označovaný ako dvojplanéta, keďže aj Cháron je oproti Plutu "priveľký".

      Naproti tomu mesiace Marsu, Jupitera, Uránu či Neptúnu sú oproti materskej planéte miniatúrne.

      https://sk.wikipedia.org/wiki/Dvojplan%C3%A9ta

      Odstrániť
    2. Pluto ale neni planéta.

      Odstrániť
    3. Nemusí byť oficiálne planétou.

      Citujem z NASA: "Pluto má 5 mesiacov. Najväčší, Charon, je tak veľký, že Pluto a Charon sa navzájom obiehajú ako dvojitá planéta."

      ZDROJ: https://solarsystem.nasa.gov/planets/dwarf-planets/pluto/overview/

      Prípadne si stiahnite aplikáciu:

      https://eyes.jpl.nasa.gov/eyes-on-the-solar-system.html

      a pozrite si Slnečnú sústavu na vlastné oči :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára