Preskočiť na hlavný obsah

Ako vznikla Zem + Mesiac

Ako vznikol svet, v ktorom dnes žijeme? Predohrou bol vesmírny biliard, ohnivé peklo, zrážka s inou planétou a dážď, ktorý trval 40 000 rokov...

Zdroj obrázka: StockFresh.com

V článku Ako vznikla naša Slnečná sústava? sme si priblížili dramatický vznik planét z hmoty rotujúcej okolo mladého Slnka. Teraz sa pozrieme bližšie na vznik Zeme, ktorú v prvotnom štádiu môžeme nazývať aj PraZem.

1. PraZem


Asi pred 4,54 miliardami rokov už okolo Slnka obiehala malá kamenná planéta – PraZem (budúca Zem), s atmosférou tvorenou vodíkom a héliom.

PraZem vznikla podobne ako iné kamenné planéty (Merkúr, Venuša, Mars) spájaním a lepením prachových zŕn do objektov veľkých niekoľko kilometrov nazývaných planetesimály. Planetesimály svojimi zrážkami a následným spájaním hmoty vytvárali zárodky kamenných planét.

  • Slnečná sústava mala v tej dobe viac planét ako dnes. A neustále v nej prebiehali zrážky telies všetkých veľkostí. Zmena dráhy akejkoľvek planéty či planétky (napríklad po náraze) vyvolala ďalšiu sériu zrážok. Ako pri biliarde, len v omnoho väčšom merítku.

PraZem bola menšia ako niektoré iné planéty, ale dosť hmotná aby si gravitačne priťahovala z okolia novú stavebnú hmotu v podobe asteroidov či planétok. Stále silnejšia gravitácia PraZeme spôsobovala, že každý ďalší náraz asteroidu, kométy či planétky mal vyššiu dopadovú energiu.

Neustále prudké nárazy tak prispievali k rozžeraveniu planéty a taveniu hornín. Zvnútra PraZem zahrievalo rádioaktívne žiarenie z rozpadu ťažkých prvkov. Dnešná modrá planéta vtedy vyzerala ako žeravá, roztavená guľa s povrchom zaliatym magmou. Ak aj povrch občas niekde stuhol, hneď ho prerazili ďalšie zásahy (tzv. neskoré veľké bombardovanie).

  • PERLIČKA: Jedným z najzaujímavejších matematických činov v histórii je slávny výpočet írskeho arcibiskupa Jamesa Usshera. Tento vzdelaný muž v 17. storočí vypočítal, že Zem bola stvorená v nedeľu 23. októbra roku 4004 pred našim letopočtom – a podľa niektorých zdrojov presne o 9. hodine ráno. Aj keď nebol príliš presný :) za svoju snahu o vedecký prístup si zaslúži uznanie.

2. Kde sa vzal Mesiac?


Asi pred 4,53 miliardami rokov vrazila do PraZeme planéta Theia veľkosti Marsu. Náraz to bol tak mohutný, že história našej planéty sa vtedy mohla navždy skončiť. Našťastie zrážku prežila.

Hmota vymrštená nárazom do okolitého priestoru obiehala okolo PraZeme. Na obežnej dráhe sa postupne začala lepiť, gravitačne spájať a formovať do tvaru gule. Takto naša planéta získala Mesiac.

Mladý Mesiac sa na ten dnešný vôbec nepodobal. Bola to ohnivo rozžeravená guľa neustále bombardovaná novými a novými zásahmi asteroidov.

  • Neskoré veľké bombardovanie utíchlo asi pred 3,6 miliardami rokov = to bola ďalšia podmienka pre vznik života na Zemi.

Vysoké teploty umožnili PraZemi dospieť na skutočnú planétu. Ťažké kovy (železo, nikel) klesali v kypiacej a víriacej hmote planéty do jej stredu, kde postupne utvorili kovové jadro. Naproti tomu ľahšie materiály stúpali hore. Tak sa počas nesmierne dlhého procesu utvorila nám známa stavba Zeme (jadro, zemský plášť a na povrchu zemská kôra).

3. Kde sa na Zemi vzala voda?


Bez vody by nikdy nevznikla Zem v podobe, ako ju poznáme. Voda prichádzala zdola (vodné pary zo sopiek) aj zhora (prinášali ju dopadajúce kométy a planétky vo forme ľadu, ktorý sa roztopil a vyparil do atmosféry), a to v obrovských množstvách.

Vodné pary vytvárali oblaky a skondenzovaná voda dopadala späť na povrch v podobe dažďa. Nepredstavujme si však nejaké prehánky a príležitostné búrky. Vedci odhadujú, že sa tento prívalový lejak lial v objeme až 3000 litrov vody na meter štvorcový denne, a to nepretržite po dobu azda až 40 tisíc rokov.

  • Zemskú atmosféru v tomto období tvorili vodné pary, metán, dusík a oxid uhličitý (CO2)= známy skleníkový plyn prispievajúci k prehrievaniu planéty.
  • Práve prívaly dažďov do veľkej miery spláchli CO2 z atmosféry na zemský povrch (kde bol uväznený v horninách) a do oceánov, kde sa potom v dôsledku chemických reakcií vytvárala sóda, uhličitan vápenatý a obrovské zásoby kuchynskej soli [3].

Po dopade na horúci zemský povrch sa voda okamžite odparovala do oblakov, kde skondenzovala a zase pršala na povrch. Tento nepretržitý kolobeh v nepredstaviteľnom merítku fungoval ako chladiaci systém planéty.

4. Prvé oceány


Asi pred 4,4 miliardami rokov teplota povrchu Zeme (aj vďaka zníženiu obsahu CO2 v atmosfére) poklesla natoľko, aby mohli vzniknúť prvé vodné toky a vodné plochy. Tieto sa už neodparovali ihneď, ale postupne sa rozširovali a vznikali z nich prvé plytké oceány, poskytujúce podmienky na vznik života.

5. Zem + Mesiac


Mesiac bol v tej dobe k Zemi 10 x bližšie ako dnes. Mnohonásobne silnejšou gravitáciou a slapovými silami vyvolával gigantické, až kilometer vysoké prílivy.

  • Pozorovateľovi z povrchu Zeme by sa naskytol desivý pohľad na obrovský, žeravý mesiac zaberajúci ohromujúco veľkú časť oblohy.

Mesiac zároveň zbrzdil extrémne rýchlu rotáciu Zeme = tá postupne poklesla na dnešnú rýchlosť, vďaka ktorej má deň cca 24 hodín.

  • Prečo vidíme zo Zeme stále tú istú, privrátenú časť Mesiaca? Pretože doba rotácie Mesiaca okolo svojej osi je rovnako dlhá, ako doba za akú Mesiac obehne Zem.

Zdá sa, že Mesiac svojou gravitáciou a slapovými silami prispel k spusteniu platňovej tektoniky Zeme a ku vzniku kontinentálnych tektonických platní. Keďže mesiac sa už miliardy rokov od Zeme vzďaluje (cca 38 mm ročne), jeho vplyv na dianie na našej planéte sa nepatrne zmenšuje.

6. Kedy na Zemi vznikol život?


Asi pred 4,1 miliardami rokov už možno existoval na Zemi život. V západnej Austrálii v prastarých horninách z tej doby vedci objavili stopy uhlíka, ktoré by mohli byť náznakom existencie mikroskopického života už v tomto nepredstaviteľne dávnom období.

Ako vznikol život? To presne nevie nikto :) ale skúsime sa na to pozrieť v ďalšom článku na Blogikone.

Použitá a/alebo odporúčaná literatúra a iné zdroje:


  1. Kolektív autorov: Velké dějiny: Od Velkého třesku po současnost. Praha, Euromedia Group – Knižní klub 2017.
  2. LESCH Harald – ZAUN Harald: Nejkratší dějiny života ve vesmíru. Praha, Albatros 2011.
  3. CLARK Stuart: Velké otázky: Vesmír. Praha, Euromedia Group – Knižní klub, 2013.
  4. CHOWN Marcus – SCHILLING Govert: Vesmír v tweetech. Velké myšlenky a jejich stručná objasnění. Zlín, nakladatelství Kniha Zlín 2012.
  5. BAKER Joanne: Vesmír 50 myšlienok, ktoré by ste mali poznať. Bratislava, SLOVART 2016.
  6. GILLILAND Ben: Ako vybudovať vesmír. Od Veľkého tresku po koniec vesmíru. Bratislava, Ikar 2015.
  7. Kolektív autorov: Encyklopédia Zeme. Bratislava, Obzor 1985.
  8. https://sk.wikipedia.org/wiki/Tektonick%C3%A1_plat%C5%88a
  9. https://cs.wikipedia.org/wiki/Hadaikum
  10. https://invivomagazin.sk/zlostne-frflanie-mrzuteho-geologa-priliv-nesposobuje-pritazliva-sila-mesiaca-(a-slnka)-_716.html

Novinky e-mailom


A už vám neunikne žiadny nový článok na tému HISTÓRIA = prihláste sa k odberu e-mailom:


Odoberať novinky


© Roman Plencner.
Mýlim sa často a rád :) keby niečo, napíšte do komentárov.
Preberanie a kopírovanie obsahu z Blogikon.sk nie je povolené.

Teším sa na vaše komentáre :)
Zásady spracovania osobných údajov.

Komentáre